Na chate v Rakovej

Piatok 24. júla 2009 sa mal náš súbor vydať na týždenný pobyt do Chorvátska. Plánovali sme dovolenkový pobyt na ostrove Pag spojený s niekoľkými koncertmi. Tento zájazd sa napokon neuskutočnil, pretože týždeň pred naším odjazdom došlo k úpadku cestovnej kancelárie Tomi tour, s ktorou sme mali cestovať.

Rozhodli sme sa, že by bolo dobré, keby deti zo súboru absolvovali namiesto pobytu pri mori spoločne aspoň krátky výlet niekde na Slovensku. Podarilo sa nám nájsť voľne miesto na konci prázdnin v chate Dolina v Rakovej.

Na cestu sme sa vydali v nedeľu 30. augusta. Na cestu do Rakovej sme neobjednávali autobus, cestovali sme vlakom. Stretnutie bolo na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste pred druhou hodinou. Po ceste dvoma vlakmi s prestupom v Čadci sme sa o pol tretej dostali do Rakovej. Chata Dolina sa nachádza šesť kilometrov od železničnej zastávky severným smerom. Keďže bola nedeľa, autobus ku chate išiel o štvrtej hodine. To samozrejme deti nevedeli. Ku chate sme sa rozhodli ísť pešo, ruksaky nám autom odviezol Mišo a pán chatár Pavol Kuba. Šesťkilometrovú vzdialenosť ku chate sme absolvovali za jeden a pol hodinu, práve vtedy prišiel aj autobus.

Po príchode sme sa rozdelili do izieb a vybalili. Jednotlivo sme si pozreli okolie chaty, zahrali basketbal a futbal až do večere. Po zotmení sme sa presunuli do chaty. Podľa očakávania sme išli spať dosť neskoro.

Podobný športový program bol v pondelok predpoludním. Poobede sme sa vydali na túru do tri kilometre vzdialenej Milošovej, časť Megonky, kde sme si prezreli nálezisko kamenných gúľ. Nálezisko sa nachádza v bývalom kameňolome iba niekoľko metrov od hranice s Českou republikou. Spolu s podobnými guľami v blízkom Klokočove ide pravdepodobne o najväčšie takéto nálezisko v Európe a je to jedna z najznámejších zaujímavostí Kysúc. Najväčšia guľa má priemer približne tri metre. Podľa geológov existuje viac možností ich vzniku. Pri tejto pozoruhodnosti sme sa zdržali niekoľko minút a vydali sme sa naspäť ku chate.

Večer sme si spravili posedenie pri ohni spojené s opekaním a samozrejme spevom nielen piesní, ktoré hráme. Niektorí vydržali približne do jedenástej, iným už bola zima alebo už boli unavení, keď málo spali predchádzajúcu noc.

V utorok ráno bol pripravený ďalší krátky program, boli sme sa poprechádzať na koňoch. Niektorí veľmi radi absolvovali aj viac jázd, ostatných sme museli dlho prehovárať a pár jedincov sa bálo aj priblížiť ku koňom.

To sa už náš pobyt končil. Po obede sme sa zbalili a vydali naspäť na šesťkilometrovú prechádzku ku železničnej zastávke. A na druhý deň v stredu 2. septembra sme sa konečne po dlhých dvoch mesiacov tešili do školy.